Okolo polnoci, medzitým čo som sa modlil, zjavila sa mi Panna Mária a povedala mi: „Trikrát sa hlboko nadýchni a podaj mi ruku.“
Ocitol som sa na hroznom mieste. Počul som neľudský krik, bola to, akoby dlhá priepasť, bolo vidieť intenzívne červené svetlo, a ona mi povedala: „Sem idú moje úbohé deti hriešnici“.
Krátko nato ma odviedla na miesto, ktoré sa podobalo na kopec, veľmi tmavý, na ktorom bolo veľa ľudí, ktorí sa neprestajne modlili. Pýtal som sa, kde sa nachádzame a Ona mi odpovedala: „Toto je miesto je miesto, kde splácajú svoje viny modliac sa a čakajúc na modlitby“.
Zrazu moje oči videli prekrásne veci. Bolo to nádherné miesto, plné kvetov farieb, ktoré na tejto zemi neexistujú. Nesmierne svetlo, ktoré ma napokon oslepovalo a nikdy nedokážem opísať to úžasné svetlo z ktorého zrazu bolo vidno Obraz Krista.