Drahé deti moje, aj dnes, ako matka nádeje, prichádzam medzi vás, aby ste pochopili môj príchod. Keď hovorím „toto sú časy milosti, ktoré žijete“, musíte ďakovať môjmu Synovi Ježišovi zato, že ma posiela medzi vás; avšak nie všetci chápu môj príchod, a preto prichádzam klopať na vaše srdcia, aby ste vy mohli pochopiť a zamilovať sa do modlitby srdcom. Iba tak začnete kráčať po ceste svätosti. Detičky moje, je nevyhnutná vytrvalá modlitba, kde vo vás vládne pravda.
Nemôžte sa volať moji apoštoli, ak žijete život, v ktorom neprekypuje milosť Boha, preto, detičky moje, vás pozývam rozhodnúť sa zanechať hriech, iba zanechaním hriechu, vy pocítite objatie môjho Syna Ježiša a budete naplnení jeho milosťou. Nebojte sa prejsť po stopách, ktoré Boh vyznačil, pre každého z vás, nieste sami, ale som tu ja po vašom boku, aby som vás viedla.
Potrebujem vaše áno, aby ste vy boli pravými apoštolmi a svedkami pravdy. Nebojte sa svedčiť o pravde vašim bratom a sestrám. Pravda je pravou spásou ľudstva.
Nenechajte sa oklamať týmto svetom plným nástrah, kde Vás chcú presvedčiť o tom, že všetko je normálne a odpustené. Detičky moje, hriechy sa volajú po mene; vy viete prikázania a pozývam vás ich žiť. Iba tak bude spása vašich duši; ja ochránim vaše rodiny.
Modlite sa, modlite sa, aby som vás mohla viesť mojou láskou.
Modlite sa za pastierov, modlite sa za vaše farnosti. Ďakujem Vám, za vašu prítomnosť.
Komentár k posolstvu pre ľudstvo danému Pannou Máriou Lellovi.
Je ťažké charakterizovať toto čerstvé posolstvo.
Vidím v ňom diskrétnu výčitku našej uvoľnenosti. Príliš ľahko si zvykáme na lavínu materských milostí, ktoré padajú na naše skupiny už vyše tridsať rokov. To čo je mimoriadne, sa nám zdá byť normálne, a nepostačuje na ovplyvnenie našich životov.
Všimnime si titul, ktorý Mária dáva sebe samej: Matka nádeje. Vo svete, ktorý, ako sa zdá, smeruje stále viac k ateizmu a temnote, môžme sa cítiť byť stále viac opustení a veriť, že katolícka viera už nieje cestou budúcnosti. Konštatujeme, že sme doprevádzaní osobne, s nehou a nepretržito. Aby sme si mohli byť vedomí nášho šťastia, je nevyhnutné prejsť cez požiadavky pravého života modlitby. Nejedná sa o promenádu devocionálnych formúl, ale ‘o modlitbu srdcom’, ako nám bolo odporúčané v Medjugorjí. To nás vedie k východnej tradícii Esicastickej modlitby, tak ako ju nájdeme vo Filokalii.
[Pozri knihu: Gouillard, Picola Filocalia della preghiera duel cuore, ed. Paoline]
Druhá časť posolstva je silným pozvaním zanechať hriech, ktorý moderný svet má sklon banalizovať, a zatajovať. Treba dať veci do poriadku! Spása sa nachádza iba v PRAVDE: mravnej a doktrinálnej; nie v prispôsobovaní sa racionálnej móde či móde v oblasti správania.
Otec M. F.